• Napísať komentár
• Vyhľadať sporting
• Vyhľadať predajne
• Vyhľadať tréning
• Vyhľadať podujatia
• Upraviť údaje
• Vytlačiť

Hádzaná je kolektívna loptová hra. Jej súčasťou sú dve proti sebe hrajúce družstvá. Za každé družstvo hrá 6 hráčov v poli plus brankár. Maximálny počet nominovaných hráčov na zápas je 14, tréner ich môže kedykoľvek striedať, ich počet na ihrisku však nemôže byť vyšši ako 7. Podstatou hádzanej je streliť rukou viac gólov ako súper. Ktorému družstvu sa to podarí, vyhráva zápas. Hrá sa na dve brány, gól platí vtedy, keď lopta prekročí bránkovú čiaru.

Súčasné pravidlá hádzanej sú v platnosti od 1. augusta 2005. Hrací čas pre družstvá od 16 rokov je 2 x 30 minút, polčasová prestávka trvá 10 minút. Každé družstvo má možnosť oddychového času (time-out) jedenkrát za polčas. Ktoré družstvo dosiahne viac gólov, vyhráva. Zápas može skončiť aj remízou.
Na dodržovanie pravidiel dohliadajú na zápas určení dvaja rozhodcovia. Hráč môže loptu ovládať, dotknúž sa jej, hádzať nielen rukou, ale aj ramenom, bruchom, nohou nad kolenom. Naopak nesmie sa akokoľvek dotknúť lopty nohou pod kolenom, nesmie spraviť s loptou bez dribligu viac ako tri kroky, nesmie s loptou opustiť priestor ihriska a tiež s nou aj bez nej vstúpiť do bránkoviska, nesmie sa lopty dotknúť viac ako jedenkrát, pokiaľ sa lopta nedotkla medzitým zeme (tzv. dvojak), musí loptu odohrať do troch sekúnd, pokiaľ nedribluje.

Ak sa čokoľvek takéto stane, rozhodca loptu zveruje do rúk súpera, prípadne, ak previnenie voči pravidlám bolo výraznejšie, môže hráča vylúčiť (jasne kvalifikované fauly, nešportové správanie, ...) Môže ísť o vylúčenie na dvojminútovy trest, po odpykaní ktorého sa hráč na palubovku môže vrátiť alebo o vylúčenie červenou kartou, kedy hráč už do hry zasiahnuť nesmie a musí opustiť priestor ihriska. Červenú kartu rozhodca udeľuje aj po troch dvojminútových trestoch pre jedného hráča. Podobne pristupuje rozhodca aj ku trénerom, vedúcim mužstiev či funkcionárom, ak je ich správanie na ľavičke v rozpore s pravidlami. V prípade faulov v tesnej blízkosti bránkoviska, prípadne vo vyložených pozíciach napríklad odzadu alebo pri streľbe, rozhodca môže nariadiť tzv. 7-metrový hod, ktorý môže hádzať ktokoľvek zo 14 nominovaných hráčov.

Hracia plocha je 40 m dlhý a 20 m široký obdĺžnik, ktorý sa skladá z dvoch bránkovísk a hracieho poľa. Dlhšie okraje sa nazývajú postranné čiary, kratšie okraje bránkové čiary (medzi bránkovými žrďami) a bránkové autové čiary (po oboch stranách bránky). Bránka sa nachádza v strede každej bránkovej autovej čiary, jej vnútorná výška je 2 m a vnútorná šírka 3 m. Pred každou bránkou je bránkovisko, v ktorom sa smie pohybovať iba brankár (ten však môže hrať aj v poli, tam už ale pre neho platia pravidlá ako pre každého iného hráča, takže už sa nesmie dotknúť lopty nohou, prípadne s ňou urobiť viac ako tri kroky). Bránkovisko je ohraničené čiarou bránkoviska (6 m).

Vybavenie hráča

Hádzanárska lopta musí byť guľatá, vyrobená z koženého alebo syntetického materiálu. Jej oficiálne rozmery sú : 58-60 cm a 425-475 g pre mužov a dorastencov nad 16 rokov a 54-56 cm a 325-375 g pre ženy a dorastenky nad 14 rokov.

Rekordmi v historicky najviac vyhraných šampionátov vedú Nemci, Švédi a Rumuni.

Marián Hirner (jeden z najlepších brankárov v histórii Československa, odohral v jeho drese 162 zápasov, dvojnásobny najlepší hadzánar ČSSR, člen All stars Slovenska 20.storočia, prvý Slovák v najlepšej lige sveta, nemeckej bundeslige v drese TV Grosswallstadt, majster ČSSR v drese Červenej hviezdy, majster SR ako tréner jeho rodnej Trnavy v sezóne 1993/94. Zomrel v roku 2005)
Ľubomír Švajlen (brankár, v drese Československa odohral 149 duelov, v drese SR ďalších 26. Československo reprezentoval na dvoch olympijských hrách- Soul 1988 (6. miesto) a Barcelona 1992 i dvoch MS- 1990 v ČSFR a 1993 vo Švédsku. Chytával za Červenú hviezdu Bratislava, po revolúcii premenovaná na ŠKP Bratislava. Dnes žije i trénuje vo Švajčiarsku)

Peter Dudáš, František Šulc, Ján Packa, Štefan Katušák, Jana Kuťková, Vincent Lafko, Martin a Tomáš Stranavsky
Stefan Kretchmar - bývalý nemecký reprezentant Romero - španielsky reprezentant

História

Podobne ako viacero loptových hier i hádzaná má svojich prapredchodcov už v najdávnevnejších obdobiach ľudskej histórie. Prvky chytania, hádzania, vedenia lopty obsahovali už v dávnej Číne, antickom Grécku i Ríme, či na Strednom východe pohybové hry s názvami episkyros, efebiké, harpastum alebo fezes. Súčasná podoba tohto športu sa však vo všeobecnosti odvodzuje z dánskeho handboldu, ktorý v roku 1898 začal so žiakmi ordruppského gymnázia hrávať učiteľ Holger Nielsen. Hralo sa so siedmimi hráčmi na oboch stranách a už vtedy smel v bránkovisku hrať iba brankár. Už v roku 1904 vznikol v dôsledku masívneho rozšírenia po krajine na Jutskom polostrove prvý hádzanársky zväz na svete, ktorý organizoval i pravidelné súťaže. Hra sa v trošku odlišnej podobe rýchlo preniesla aj do Švédska, kde sa ujala pod označením handboll. Pre ďalší vývoj hry mali veľký význam tri dátumy. V roku 1928 v Amsterdame vznikla IAHF - Medzinárodná amatérska handbalová federácia, medzi ktorej zakladajúcimi krajinami nechýbalo ani vtedajšie Československo. Na treťom kongrese IAHF v Štokholme v roku 1930 schválili delegáti prvé medzinárodné pravidlá pre hádzanú so siedmimi hráčmi a po II. svetovej vojne v roku 1946 vznikla IHF - Medzinárodná hádzanárska fedrácia fungujúca dodnes. V súčasnosti má IHF 150 členských národných federácií, čím združuje približne 800.000 tímov a viac než 19 miliónov športovcov a športovkýň. Prvé majstrovstvá sveta sa uskutočnili už v roku 1938 v Berlíne, ženy mali prvý svetový šampionát v Juhoslávii v roku 1957, ktoré sa skončilo triumfom česko-slovenského družstva. Do programu olympijských hier sa mužský turnaj dostal už na OH 1972 v Mníchove, kde strieborné medaily získalo ČSSR, a ženský turnaj už o štyri roky neskôr v Montreale. Na rozdiel od českých krajín na Slovensku sa konkurenčné formy súčasnej hádzanej - česká \"házená\" a hádzaná s jedenástimi hráčmi neujali a už v roku 1948 vznikol Slovenský zväz hádzanej. Jej začiatky komplikovali problémy s málo početnou hráčskou základňou a až po vojne sa úspešnou prácou s mládežou postupne darilo zlepšovať i výkonnosť v kategórii dospelých. V prvom ročníku celoštátnej ligy v roku 1950 ešte Slovensko v súťaži mužov nemalo zastúpenie a v súťaži žien boli iba tri bratislavské celky. Prvým majstrovským celkom zo Slovenska sa v roku 1956 stala Lokomotíva Bratislava, medzi mužmi až o dvanásť rokov neskôr Tatran Prešov (1968/69). Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa na vrcholných fórach predstavila iba ženská reprezentácia, ktorá ešte v spoločnom výbere s Češkami v roku 1993 obsadila na MS deviatu priečku. O rok neskôr na ME 1994 skončili Slovenky dvanáste a rovnakú priečku obsadili i na MS 1995. V pohárovej Európe sa najvýraznejšie presadili hádzanárky SCP Banskej Bystrice, ktoré v sezóne 1997/98 postúpili až do finále Pohára EHF a Slovana Duslo Šaľa, ktoré tri ročníky predtým v Pohári víťazov pohárov skončili v semifinále. Historicky prvej účasti svojho zástupcu v hlavnej súťaži Ligy majstrov sa Slovensko dočkalo až v sezóne 2003/04 po postupe mužov MŠK SIRS Považskej Bystrice.

Zdroj: www.slovakhandball.sk/default/history.php

Slovenský zväz hádzanej
Stránka priaznivcov hádzanej na Slovensku
European Handball Federation
International Handball Federation
Športový klub hádzanej Dubnica nad Váhom